Moderná čínska literatúra Prípravné štádium
Prekladová literatúra Misionári Preklady technických a vedeckých prací Periodiká a nakladateľské domy Shēn Bào 申報, jedny z prvých moderných novín v Číne, ktoré vychádzali v Šanghaji
Yán Fù 严复 (1854-1921) Preklady: Henry Huxley: Evolution and Ethics Adam Smith: An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations Montesquieu: The Spirit of Laws John Stuart Mill: System of Logic, On Liberty Herbert Spencer: The Study of Sociology William Stanley Jevon: Elelmentary Study in Logic
Lín Shū 林纾 (1852-1924) Tradičný vzdelanec, ktorý neovládal žiaden cudzí jazyk Jeho tvorba spočívala v parafráze západnej literatúry, kde doplňoval a upravoval dej, transliteráciu a pod. Parafrázoval okolo 180 titulov; prvý z nich bola Dáma s kaméliami, ktorá predstavovala dobový bestseller Jeho parafráze mali obrovský dosah a formovali novú generáciu vzdelancov Preklad do archaizujúceho wényánu
Liáng Qǐchāo 梁启超 (1873-1929) Žiak Kāng Yǒuwéia康有为(1858-1927) Propagátor reforiem a jeden z predstaviteľov 100 dní reforiem Propagátor literárnej reformy, ktorú chápal v kontexte reformy čínskej spoločnosti
Liáng Qǐchāo: „Predhovor k publikácii prekladov politických poviedok“ (1898) Žáner politického románu vznikol na západe. Je v ľudskej povahe si oškliviť, čo je vážne a tešiť sa z toho, čo je humorné. [...] Dobrý učiteľ by mal viesť svojich žiakov podľa ich povahy. Preto niekedy použije jemný humor a niekedy použije podobenstva, aby predal svoju myšlienku. [...] I keď čínska próza je zahrnutá do deviatich literárnych a filozofických škôl, veľmi málo dobrej literatúry bolo napísané od dôb Yu Chu. Hrdinské príbehy napodobujú Príbehy od jazerného brehu a tie o láske zase vychádzajú zo Sna o červenom dome. Keď sa to tak vezme, tak čínska próza nás učí buď krádežiam alebo túžbe. [...] Niečo bude na Kang Youweiovom postrehu: „Tí, čo vedia čítať, sa často vyhnú šiestim kanonizovaným klasickým knihám, ale nemôžu byť bez prózy (xiăoshuō). To, čo nenaučia kanonizované knihy, mala by naučiť próza; tam, kde neprenikla oficiálna história, by sa mala dostať próza; to, čo neosvetlili záznamy, by mala osvetliť próza; a tam, kde právo nie je schopné vlády, mala by vládnuť próza. Dnes v Číne je málo skúsených ľudía ešte menej tých, čo sú zbehlí v literatúre. Kanonické knihy sú elegantné, ale pokiaľ nie sú čítané a pochopené, je to ako hádzať perly sviniam.“ [...] Keď v európskych krajinách po prvýkrát prebehla reformácia, oddananí vzdelanci často využívali prózu, ako záznam ich osobnej skúsenosti a k vyjadreniu ich politických názorov. Vážení učitelia čítali a diskutovali tieto práce vo svojom voľnom čase. Próza bola diskutovaná vojakmi, obchodníkmi, roľníkmi, umelcami, drožkármi, paholkami, ženami i deťmi. Novo vydaná kniha mohla ovplyvniť a zmeniť pohľad či názor celého národa. […]
Liáng Qǐchāo: „O vzťahu medzi xiǎoshuō a vládou“ (1902) Ak chceme obnoviť ľud nejakého štátu, nezostáva nám len obnoviť xiǎoshuō tohto štátu. Preto aby sme obnovili cnosť, musíme obnoviť xiǎoshuō; aby sme obnovili náboženstvo, musíme obnoviť xiǎoshuō; aby sme obnovili politické záujmy, musíme obnoviť xiǎoshuō; aby sme obnovili spoločenské zvyky, musíme obnoviť xiǎoshuō; aby sme obnovili vzdelávanie a umenie, musíme obnoviť xiǎoshuō; aby sme obnovili ľudskú myseľ a pretvorili jej charakter, musíme obnoviť xiǎoshuō. Prečo tomu tak je? Pretože xiǎoshuō má prenikavú moc nad ľudskými zvykmi/cestami.
Liú È 刘鹗 (1857-1909)
Republikánske obdobie Zrod modernej čínskej literatúry
Porovnanie hnutí 1919 – ako reakcia na mierové rokovania vo Versailles Hnutie za Novú kultúru (Xīn wénhuà yùndòng 新文化运动) Májové hnutie (Wǔsì Yùndòng五四运动) 1917 – ako reakcia na Yuán Shìkǎiovu snahu o vyhlásenie cisárstva Zúčastnení: mladá generácia intelektuálov a študentov Protest proti: starému spoločenskému poriadku, tradičnej literatúre a morálke Spôsob protestu: vydávanie periodík a zmena literatúry 1919 – ako reakcia na mierové rokovania vo Versailles Zúčastnení: mladá generácia intelektuálov, ktorí však boli ovplyvnený myšlienkami komunizmu, študenti, stredná a nižšia trieda Západný imperializmus Demonštrácie, bojkot, vydávanie periodík
Hú Shì 胡适 (1891 - 1962)
„Osem zákazov“ (Bā bù zhǔyì 八不主义), august 1916 a Vyhnúť sa narážkam Odhodiť otrepané a zastaralé frázy Odhodiť paralelné konštrukcie Nevyhýbať sa hovorovým výrazom Nenasledovať gramatiku klasickej čínštiny Nepíšte, že ste chorí a nešťastní, keď nie ste Nekopírujte starú literatúru; to, čo píšete, by malo odrážať vašu osobnosť To, čo píšete, by malo mať myšlienku alebo reálny základ
„Niekoľko predbežných návrhov k reforme literatúry“, január 1917 Literatúra by mala mať základ Nekopírovať staré vzory Klásť dôraz na techniku písania Neplačte, keď nie ste chorí Vyhnúť sa frázam a formálnemu jazyku Nepoužívať narážky Nepoužívať paralelizmus Nevyhýbajte sa hovorovým výrazom
Chén Dúxiù 陈独秀 (1879-1942)
„Upozornenie mládeži“ (Jìnggào qīngnián 敬告青年, 1915): Protikonfuciánsky postoj Byť nezávislý a nie podliezavý Byť progresívny a nie konzervatívny Byť agresívny a nie spiatočnícky Byť kosmopolitný a nie sa izolovať Byť prospešný a nie nepraktický Byť vedecký a nie rojko
„O literárnej revolúcii“ (Wénxué gémìng lùn 文学革命论), 1917 Problém konfucianizmu už v Číne vzbudzuje pozornosť a je to prvý znak revolúcie etiky a morálky. Literárna revolúcia už nejakú dobu vrie. Prvý pionier, ktorý ako prvý vztýčil vlajku, bol môj priateľ Hu Shi. Som ochotný byť nepriateľ vzdelancov z celej vlasti a vysoko vztýčiť vlajku „armády literárnej revolúcie“, aby som svojho priateľa podporil. Na vlajke budú napísané tri základné heslá našej revolučnej armády: 1) Preč s ornamentálnou a podliezavou literatúrou aristokracie; vybudujme jednoduchú a expresívnu literatúru ľudu. 2) Preč so zatuchnutou a pompéznou klasickou literatúrou; vybudujme sviežu a úprimnú realistickú literatúru. 3) Preč s obskúrnou a nepochopiteľnou literatúrou pustovníkov; vybudujme ľahko zrozumiteľnú a populárnu/ľudovú socialistickú literatúru.
„Denník blázna“ (Kuángrén rìjì 狂人日记), 1918
Počiatky modernej čínskej literatúry 20. roky Počiatky modernej čínskej literatúry
Literatúra po Májovom hnutí Hú Shì 胡适 : „literatúra národného jazyka a po jazyku národnej literatúry“ Zhōu Zuòrén 周作人 : „Humánna literatúra“ (Rén de wénxué人的文学) Lǐ Dàzhāo 李大钊 : „literatúra socialistického realizmu“
Výrazní aktéri na literárnom poli Spoločnosť na štúdium literatúry (Wénxué yánjiū huì 文学研究会) Spoločnosť Tvorba (Chuàngzào shè 创造 社) Zástancovia tradičnej literatúry Zakladajúci členovia Spoločnosti na štúdium literatúry, napr. Máo Dùn, Zhèng Zhènduó
Časopisy Nová mladosť (Xīn qīngnián 新青年) Týždenné revue (Měi zhōu pínglùn 每 周评论), Nová vlna (Xīn cháo 新潮) Mladá Čína (Shàonián Zhōngguó 少年 中国) Sobota (Lǐbài liù 礼拜六) Národné pamiatky (Guó gǔ 国古) Kritická revue (Xué héng学衡)
Spoločnosť Tvorba (Chuàngzào shè创造社) Yù Dáfū 郁达夫 Guō Mòruò 郭沫若 Chéng Fǎngwú 成仿吾 Zhèng Bóqí 郑伯奇 Tián Hàn 田汉 Čínsky romantizmus
Romantizmus (Làngmàn zhǔyì 浪漫主义) v Májovom hnutí objavovanie seba či seba-odhalenie ako súčasť májového ikonoklastického hnutia Ako životný postoj či ako literárny smer postupne chladne okolo roku 1928 Dôraz na subjektivizmus, ktorý by sa mal chápať ako reakciu na (1) osud; (2) autoritu rodiny a štátu, v rámci ktorých bol jedinec zviazaný; (3) autoritu tradície; (4) li a spoločenské hierarchie. Oslobodenie seba/jedinca je často naviazané na národ a národný boj Čínsky romantizmus
Prejavy romantizmu v živote „romatickej generácie“ presadzovanie seba v opozícii k autoritám (rodičovským, školským, politickým, ideologickým) vzpurnosť sexuálne prejavy ako súčasť prejavu jedinca odmietanie dohodnutých manželstiev školské a politické protesty láska Čínsky romantizmus
Yù Dáfū 郁达夫 (1896-1945) Yù Dáfū a Wáng Yìngxiá Čínsky romantizmus
Charakterizácia poviedok „romantickej“ línie do popredia pretlačovaná individualita a subjektivita Ich-formový rozprávač autobiografický moment forma denníka potlačenie popisu širšieho socio-politického kontextu téma potlačovanej sexuality Prvok nacionalizmu Vplyv: japonského naturalizmu a „watakuši šósecu“ (我小说 ) Čínsky romantizmus
„Utonutie“ (Chénlún 沉淪), 1921 Pozrel na západ, svetlo majáka, raz červene, raz zelene, plnilo tam svoju úlohu. Keď na hladinu mora dopadlo zelené svetlo, zjavila sa na nej bledomodrá cesta. Opäť pozrel na západnú oblohu a uvidel, že pod bledým nebom svetielkuje len jedna hviezda. „Pod tou stále blikajúcou hviezdou je moja vlasť aj moje rodisko. Pod tou hviezdou som prežil osemnásť jesení a zím. kraj môj, už sa s tebou nestretnem!“ Šiel a v trýzni jednostaj myslel na tieto srdcelomné slová. Zasa pozrel na tú západnú hviezdu a slzy sa mu vyrinuli ako prudký dážď. Zdalo sa mu, že celé okolie zosmutnelo. Utrel si slzy, zastal, hlboko vzdychol a prerývane zvolal: „Vlasť moja, vlasť moja! Ty si zapríčinila moju smrť! Rýchle zbohatni, rýchle zosilnej! Máš ešte veľa trpiacich synov a dcér!“ Čínsky romantizmus
Spoločnosť na štúdium literatúry (Wénxué yánjiū huì 文学研究会) Čínsky realizmus
Spoločnosť na štúdium literatúry Motto: Realistická literatúra o/pre život "为人生"的现实主义文学 Čínsky realizmus
Máo Dùn 矛盾 (1896-1981) Čínsky realizmus
Prepisovanie minulosti a súčasnosti Jeden deň v Číne: 21. Mája 1936 (中国的一日:一九三六年五月二十一) Adaptácia príbehov z historických románov Čínsky realizmus
Tri chronopy: vidiek, mesto, veľkomesto Dedinská trilógia: „Jarní hedvábníci“, „Podzimní žeň“, „Krutá zima“ Mesto: „Obchod rodiny Lin“ a „V zástavárně“ Veľkomesto: Šerosvit, 1933. Čínsky realizmus
Neangažovaná literatúra 20.-30. rokov Línia, ktorá (ne)vedome stojí v opozícii s mainstreamom čínskej modernej literatúry Zhou Zuoren 周作人 (1885-1967) Shen Congwen 沈从文 Feng Zikai 丰子恺 (1898-1975) Zhang Tianyi 张天翼 (1906-1985) Yu Pingbo 俞平伯 (1900-1990) Predstavitelia modernizmu, napr. Xu Zhimo 徐志摩 (1897-1931)
Revolučná literatúra 30. roky až 1949
„Od literárnej revolúcie k revolučnej literatúre“ Príklon mládeže k ľavicovému mysleniu Spochybňovanie úlohy a sily literatúry Spochybňovanie buržoázie ako hybnej sily revolúcie Triedne chápanie revolúcie postupne nahradzuje myšlienku kultúrnej revolúcie: propagovanie ľavicovej resp. revolučnej literatúry zaujíma sa o nižšie vrstvy kritizuje dôvody útlaku realistická svojím charakterom
„Od literárnej revolúcie k revolučnej literatúre“ intelektuáli boli v po-májovskom období polarizovaná: ľavičiari a ich sympatizanti a tzv. “reakcionári” Spolok Tvorba (创造社): po roku 1925 odklon od radikálneho individualizmu k radikálnemu marxizmu. Hlavní predstavitelia: Guo Moruo, Cheng Fangwu Spolok Slnko (太阳社): radikálna marxistická organizácia propagujúca revolučnú literatúru; všetci jej členovia boli členmi KSČ; ich útoky boli zamerané proti Spolku Tvorba, ale i proti Lu Xunovi a jeho časopisu Yusi (语丝 ), ktorý považovali za prežitok; ako prví propagovali literatúru pracujúcich Liga čínskych ľavicových spisovateľov 左翼作家联盟(1930-36): propagovala literatúru z marxistickej perspektívy; literatúra mala hovoriť v prospech proletariátu; organizovala tri výzkumné skupiny: Výskumný spolok marxistických literárnych a umeleckých teórií; medzinárodnej kultúry; popularizáciu literatúry a umenia
Debaty o charaktere literatúry 20.-30. rokoch O charaktere revolučnej literatúry a úlohe spisovateľa pochádzajúceho z triedy buržoázie? Kto je čitateľom takejto literatúry? Aké prostriedky by sa mali užívať pri písaní takejto literatúry (jazyk, literárne formy a pod.)? Kde je pozícia buržoázneho spisovateľa vo vzťahu k triedam a k politike? Aká je úloha literatúry v období imperialistickej agresie? Ako spopularizovať literatúru pre masy?
Čínska literatúra v období vojny Zhou Yang 周扬 (1908-1989), Rozpad Ligy čínskych ľavicových spisovateľov a vznik Celočínskej asociácie literárneho odporu (中华全国文艺界抗敌协会) Literatúra odporu „literatúra na vidiek, literatúra do armády“ Použitie ľudových foriem a „národné formy“ Hu Feng 胡风 (1902–1985)
Čínska literatúra v období vojny Cenzúra a autocenzúra Literatúra v Japoncami obsadenom území Literatúra „Tretích“: Zhang Ailing, Qian Zhongshu, Shen Congwen Kritika v Yan’ane Zhāng Ailíng 张爱玲 (1920-1995)
Yan’anské rozhovory o literatúre a umení 《在延安文艺座谈会上的讲话》 Konferencia konaná v roku 1942 Mao Zedong v dvoch prednáškach predstavil úlohu a podobu literatúry Po roku 1949 sa táto predstava stala normou